Čo pre vás znamená výkonnosť? (ep.61)

Ako vnímate výkonnosť a duševné zdravie? Alebo ako medzi nimi nachádzate zdravú rovnováhu? Premýšľam o výkonnosti a neprepálení. Či už v podnikaní, alebo v našich osobných životoch by sme mali vedieť spomaliť a rozložiť sily, aby sme nevyhoreli príliš skoro. Iste mi dáte za pravdu, že v dnešnej dobe je táto téma obzvlášť dôležitá, preto som sa rozhodol podeliť o môj pohľad, prístup a skúsenosti. Dotknem sa spomalenia a duševného zdravia. Mojou úlohou je ponúknuť iný uhol pohľadu a otázkami vás nasmerovať k vlastnej úvahe. Ako povedal klasik: v zdravom tele zdravý duch.

Výkonnosť je pomer úsilia a dopadu

Čo pre vás znamená výkonnosť? Ťažný kôň. Neviem, či je niečo lepšie na predstavu ako toto slovné spojenie.

Efektivita. Toto sa mne spája s výkonnosťou. V prenesenom zmysle slova môžeme povedať, že je to pomer výstupov a vstupov. Úsilia a dopadu.

Ale nič netrvá večne. Všetko je pominuteľné a čo je teraz, o chvíľu už nemusí byť. Tomuto postoju ma učí stoicizmus každý jeden deň.

Ako teda udržať výkonnosť dlhodobo a byť pritom v pohode, užívať si to? To je tá správna otázka.

Prečo je spomalenie predskokanom výkonnosti?

V epizóde 39 som už rozoberal spomalenie v kontexte ničnerobenia. Ak si ju chcete dohľadať, nájdete ju pod názvom Zapíšte si do diára: „Nerobiť nič“.

Nadviažem na kúsok z tejto úvahy, no v kontexte výkonnosti.

Veľa úsilia nutne neznamená veľký dopad a skvelé výsledky. Väčšinou je to práve naopak. Čím viac sa snažíme a tlačíme na pílu, tým viac sa zamotávame a zasekávame.

Použijem príklady zo športu. Kto z vás by povedal, že hlavnou príčinou zranení u vrcholových športovcov nie je zakopnutie, pád či kolízia?

Je ňou presilenie. Prepálenie. Nerovnomerné rozloženie síl. Michael Phelps predčasne ukončil svoju plaveckú kariéru, pretože sa cítil vyhorený. Napriek všetkým svojim úspechom mal averziu na plávanie, bazén už ani nechcel vidieť.

Možno sa pýtate, prečo. Jednoducho preto, lebo do toho vkladal úplne všetko a bol z toho už unavený, nevládal. Po stránke telesného, ale i duševného zdravia nebol fit, chcel od toho všetkého odísť.

Myslím, že každý z vás už zažil takýto pocit, keď máte všetkého až po krk a chcete odísť.

Vykašľať sa na všetko, zmiznúť, byť aspoň na chvíľku neviditeľní, aby od vás nikto nič nechcel. Chcete čas pre seba, nič nerobiť. U nás na východe sa tejto situácii slangovo hovorí „Dajce mi šicke pokoj“.

Áno, čiastočne sa na všetko vykašľať, aj to je možnosť. Ale nič to nerieši. To je len útek pred zodpovednosťami rôzneho druhu.

Čo v prípade, že si takýto luxus v úvodzovkách nemôžete dovoliť?

Vykašľať sa na všetko je prípustné, ale iba za určitých podmienok.

Musíte kontrolovane spomaliť.

Ak chceš behať rýchlejšie a dlhšie, musíš najprv spomaliť.

K týmto slovám ma inšpiroval Dávid, ktorý patrí medzi mojich blízkych ľudí, ale i klientov zároveň. Počas jedného z workshopov, ktoré som robil pre jeho firmu, sme sa bavili o behu, pretože v tomto je pre mňa on inšpiráciou.

Už nejaký čas totiž trénujem na osobný trail polmaratón. Ono nie je problém zabehnúť 21 km po fyzickej stránke (traduje sa, že toto zvládne každý chlap), ale po psychickej stránke je to už iná kapitola.

Psychika hrá najdôležitejšiu rolu. Rozloženie síl je v tomto prípade kľúčové. Ak to prepálite na úvode, skončili ste, nemáte šancu.

Dám ešte jeden príklad zo športu. Bežec Eliud Kipchoge je jedným z najlepších bežcov na dlhé trate. Aktívne sa snažil o to, aby sa neprepracoval. Na tréningoch zo seba zámerne nedával všetko. Šetril svoje sily na preteky, ktoré absolvoval len párkrát do roka.

Tento týpek išiel na 80 % svojho výkonu. Výnimočne pridal pár percent. Išlo mu o to, aby si dlhodobo udržal svoju výkonnosť a mentálnu pohodu, vyrovnanosť.

Človek nie je ťažné zviera

Duševné zdravie. V poslednej dobe sa o tom dosť často hovorí. Nie preto, že je to in, ale preto, že táto doba je taká uponáhľaná. Ľudia sa cítia vyhorení, prepracovaní, osamelí, bez zmyslu života.

Veselosť a radosť sa čiastočne vytratili. Ľudia sú čoraz viac utiahnutí do seba alebo do nejakej malej bubliny. Sú to turbulentné časy, ktoré žijeme. Ale to nie je nič nové.

Len sme zabudli na to, čo nám prináša skutočný pokoj a ako sa k nemu vieme dopracovať. Mnoho ľudí si nedokáže predstaviť chvíľku osamote a v tichu. Jednoducho spomaliť.

V podnikaní je to ale podobné. Nech sa už venujete čomukoľvek, podnikaniu alebo práci.

Je dobré si uvedomiť, že človek nie je ťažné zviera. A ako hovorí jedno ruské príslovie: Práca ťa len núti ohnúť chrbát.

Vy však potrebujete tento chrbát znova narovnať, ak chcete kráčať ďalej a zhlboka sa nadýchnuť. Musíte sa vystrieť.

Schválne, skúste sa zhlboka nadýchnuť, keď máte ohnutý chrbát, keď je vaše telo schúlené do seba.

Nejde to veľmi, však? Ani pri behu sa takto nedokážete poriadne nadýchnuť. Preto to berte ako parafrázu na to, že stále sa len za niečím ženieme, nikdy nemáme dosť a pritom si neuvedomujeme, že nás to pomaly, ale isto sťahuje dole a my nemáme dostatočný priestor a energiu na plnohodnotný svieži nádych a výdych.

Keď sa nadýchnem a vydýchnem, dokážem vidieť veci jasnejšie. Ak spomalím, čoskoro môžem zrýchliť a zlepšiť svoj výkon.

Viem, kedy je potrebné spomaliť, zastaviť sa a oddýchnuť si. Načúvam sám sebe. K čomu mi je nejaký úspech, ak sa neviem zastaviť, uvedomiť si to a potešiť sa z prítomného okamihu. A najmä doceniť seba a ľudí okolo mňa. Obzrieť sa do spätného zrkadla.

Ako to máte vy? Čo pre vás znamená spomalenie? Kedy najbližšie spomalíte, aby ste potom mohli zrýchliť?

Ako súvisí výkonnosť, spomalenie a duševné zdravie s cestou zákazníka?

Retrospektíva nákupného procesu. Mapovanie je prakticky o pohľade na to, čo sa deje pred nákupom, počas neho a po ňom.

Spomaľte v dennej operatíve vášho podnikania (alebo to na chvíľu delegujte), aby ste si našli a vyhradili čas na popremýšľanie o vašom zákazníkovi. Čo pre vás a biznis znamená spokojný zákazník.

Je to také vytrhnutie z vašej každodennej rutiny, ktoré upriami pozornosť na cestu vášho zákazníka. Bez toho, aby ste spomalili, to ale nedokážete.

Keď spomalíte, dokážete zaostriť pozornosť na nákupnú cestu: aké kroky sú kľúčové a čo v nich zákazník rieši. A ako mu viete zabezpečiť plynulý a bezproblémový prechod nákupom u vás.

Spomalenie znamená nechať priestor na vznik prepojení a súvislostí, ktoré si pri každodennom zhone ani neuvedomujete.

Cesta zákazníka je náročný proces, ktorý si žiada facilitátora. Facilitátor je práve ten usmerňovač, spomaľovač a zastavovač, ak vidí, že je to potrebné. Priblíženie alebo oddialenie niektorých krokov.

Dáva vám to zmysel?

Výzva 61/52/22

V spojitosti s touto témou ponúkam túto výzvu:

Rozložte sily. Neprepáľte to hneď na začiatku. Mapovanie cesty zákazníka začína spomalením, vzdialením od dennej operatívy.

Prvým krokom výzvy je strategicky prehodnotiť všetky vaše záväzky, ktoré aktuálne riešite či budete riešiť. Ak sa chcete pustiť do tvorby cesty zákazníka, musíte si najprv upratať vo vlastných povinnostiach. Škálujte záväzky podľa dopadu a úsilia. Tie s malým dopadom delegujte alebo eliminujte. A tie s veľkým úsilím rozbite na menšie. Vytvoríte si tak priestor na spomalenie a skúmanie cesty vášho zákazníka.

Pracujte štýlom maratón, nie šprint

Starších športovcov skúsenosť naučila, že si musia rozložiť sily, kým mladí to často zbytočne prepália, pretože si myslia, že majú nekonečnú zásobu energie.

Hovorím o tom preto, lebo aj ja som bol donedávna taký istý. Nemám patent na rozum, no s pokorou viem povedať, že som si prešiel udalosťami, ktoré ma zmenili. Prerámovali môj mindset, postoje a správanie.

Neviem, či ste sa niekedy zamysleli nad tým, čo vplýva na správne rozhodnutia. Inak povedané, kedy viete, že ste sa rozhodli dobre a s týmto rozhodnutím ste naozaj stotožnení. Vyzreté rozhodnutie, tak to zvyknem nazývať.

Je to také zamyslenie k záveru, ktoré nechám otvorené.

Moje dobré a správne rozhodnutia boli v momente, keď som nešiel na doraz. V obdobiach, keď som to prepaľoval, rozhodnutia neboli ešte vyzreté.

Boli šité horúcou ihlou a niekedy to tak aj skutočne vyzeralo. Menenie textov na poslednú chvíľu, prerábanie nosných prezentácií, procesov, postupov a kopec ďalších vecí. Pre stromy som nevidel les.

Dokonalosť. O tej som tiež hovoril, odporúčam vypočuť si epizódu 57. V nej som rozoberal, prečo je dobré, ba priam potrebné vykašľať sa na dokonalosť a čo to znamená pre mňa.

Vrátim sa ešte k mojej výzve, trail polmaratónu.

Keby ste mi pred niekoľkými mesiacmi povedali o myšlienke polmaratónu, asi by som sa schuti zasmial a povedal, že haha, ani náhodou. To nedám, čosi.

A či to dám, alebo nie, to ukáže čas už čoskoro. Respektíve už teraz som o tom presvedčený, že to dám. Otázkou je, čo všetko bude cieľom tejto mojej výzvy.

Čo ale viem povedať už teraz: trénujem vedomé a kontrolované spomalenie vo všetkom. Paradoxne vidno radikálny posun vo výsledkoch, či v podnikaní, alebo v osobnom živote.

Pamätajte na to, že sme ľudské bytosti, nie roboti. A práve preto by sme mali rozkladať svoje sily a pracovať štýlom maratón, nie šprint. Žime v prítomnosti, no poznajme svoje limity.

„Trpezlivosť a čas urobia viac ako hnev a sila.“ — Jean de La Fontaine